Zajačiky a králiky

 O zajačikoch ♥

Od kial pochadzaju kraliky?      HISTORIA:

Všetky existujúce plemená pochádzajú z jedného zoologického druhu - králika sivého (oryctolagus cuniculus). Zoológia zaraďuje divého králika do radu zajace. Spoločnou charakteristikou tohto radu je typický zubný vzorec s veľkými, stále dorastajúcimi, pármi hlodavých zubov. Najbližším príbuzným králika je zajac poľný. Pri pozornejšom porovnávaní vlastností králika a zajaca existuje mnoho rozdielov. Napríklad dĺžka gravidity je u králika 31 dní, ale u zajaca je to 44 dní. Králik váži okolo 2kg a zajac váži okolo 4kg. K rozdeleniu spoločných predkov došlo začiatkom treťohor. Králiky boli rozšírené v Amerike a Ázii. Do začiatku doby ľadovej už pravdepodobne obýval Európu. Počas doby ľadovej boli vytlačení na juh a juhozápad Európy. Ústupom ľadovcov králiky migrovali do strednej Európy. Poľa historických záznamov boli asi Feničania prvými ľudmi, ktorí zanechali správy o výskyte drobných zvierat, opisom zhodných s králikom. Grécky historik Polybios ich nazval cuniculus, čím vystihol ich norový spôsob života. V prvom storočí pred n.l. Riman Varro označil za domovinu králikov dnešné Španielsko. V časoch rímskeho impéria sa králiky rozšírili do oblasti, ktoré ovládali Rimania. Z tohto obdobia sa zachovali recepty na prípravu králika. Za vlády cisára Hadriána boli králiky symbolom na strieborných a zlatých minciach.
    V roku 1859 bol vypustený párik králikov na austrálsky kontinent. O 30 rokov dosiahla populácia králikov v niektorých oblastiach 20 miliónov kusov. Vláda vynaložili veľké úsilie a veľa financií na zníženie ich stavu.
 

_____________________________________________________________________________________

Mnohí si v súčasnosti už vôbec nevieme predstaviť, že by králiky nepatrili medzi našich domácich miláčikov, aj napriek tomu, že ich domestikácia prebehla relatívne neskoro. Dnes sa vyskytuje nepretržité množstvo plemien, rôznych veľkostí, farieb...
 

Život divých králikov: Králiky divé žijú vo väčších skupinách, tzv. kolóniách, preto sa zaraďujú medzi spoločenské zvieratá. Zdržujú sa zväčša na jednom mieste, kde si budujú rozvetvený systém nôr. Každý králik má svoju vlastnú noru. Život v králičej kolónií má prísnu hierarchickú štruktúru a vzájomné vzťahy sa riadia komplexným systémom sociálneho chovania. Králiky sú často považované za hlodavce. Dôvodom sú pravdepodobne ich neustále dorastajúce zuby. I napriek tomu zo zoologického hľadiska králiky k hlodavcom nepatria.
 

Králik divý: Králik divý (Oryctolagus cuniculus) dosahuje dĺžku 36-44 cm, chvost 4-8 cm. Ušnice sú bez koncovej čiernej škvrny. Oči sú tmavé. Zadné nohy sú len o niečo dlhšie ako predné. Na rozdiel od zajaca žije v kolóniách a hrabe si hlboké nory. Má vysoké rozmnožovacie schopnosti. V lete tvoria hlavnú zložku potravy trávy a byliny, v zime semená, korienky, steblá suchých tráv a mladé výhonky drevín. Spôsobuje škody na lesných a poľných kultúrach. Uprednostňuje teplé výslnné stráne a svetlé okraje lesov. Má veľmi silné nohy vďaka ktorým dokáže veľmi rýchlo bežať.
 

Králik domáci: Králik domáci vznikol domestikáciou z králika divého. V súčastnosti je vyšľachtených mnoho okrasných a užítkových plemien. Králiky sa chovajú ako domáci miláčikovia, ale aj úžitkové zvieratá. Telo králika je pokryté srsťou. Srsť sa dva razy do roka mení – králik pĺzne. Srsť pomáha udržať stálu teplotu tela, vytvára sfarbenie, dáva typický tvar. Králiky a zajace patria k dvojzubcom. Za dvoma veľkými hornými hryzákmi majú pár menších hryzákov. Králiky majú hlodavé zuby, no nepatria medzi hlodavce. Zuby im dorastajú a králik si ich obrusuje potravou. Mláďatá môžu mať aj trikrát do roka. Ich počet môže byť 6-12. Po narodení sú holé a slepé. Sú odkázané na materské mlieko. Samica ich takto kŕmi 6 týždňov, čo je doba, kedy sa môžu odstaviť. Malé zajace sa narozdiel od králikov rodia so srsťou a vidia. Malé králiky sa rodia slepé a holé. Veľké ušnice zabezpečujú králikom vynikajúci sluch. Dlhé zadné nohy zaisťujú dosiahnutie vysokých rýchlostí behu - až 55 km/h. Chvosty majú malé a zaoblené.
 

Sluch: Králiky vďaka dlhým lievikovitým ušiam veľmi dobre počujú až v rozsahu 360 ° a môžu zaznamenať aj ty najtichšie zvuky. Králiky-barany majú kvôli zveseným ušiam sluchové schopnosti o niečo menšie.
 

Čuch: Králičí ňufák obsahuje 100 miliónov čuchových buniek, nozdry králika sú pohyblivé. Čuch je veľmi dôležitý najmä pre značkovanie revíru a pre komunikáciu viacerých králikov. Zrak majú králiky nasadený po stranách hlavy, čo zabezpečuje široké zorné pole. Pokusy preukázali, že králiky sú schopné rozlišovať zelenú a červenú farbu, iné farby nerozlišujú. Veľmi dobre však vidia v šeru.
 

Hmat: ďalším veľmi dôležitým zmyslom je pre králiky aj hmat. Hmatové fúzy tzv. vibrisy sú rozmiestnené a viditeľné najmä okolo papuľky a ňufáka. Práve vďaka ním sa dokáže králik orientovať.
 

Chuť: králiky majú veľmi dobre vyvinutú chuť dokonca až niekoľko krát lepšie ako ostatné živočíchy. Dokážu rozlišovať 4 základné chute- sladkú, kyslú, horkú, slanú tak isto ako ľudia. Horká chuť im ale vôbec neprekáža naopak na púpave si veľmi radi pochutnajú.

Základné informácie:

Predkom všetkých dnešných plemien domácich králikov bol králik divý, ktorý patrí do radu dvojitozubcov a nie do radu hlodavcov. Králik patrí do triedy cicavcov. Je to bylinožravec a má veľkú rozmnožovaciu schopnosť. Divé králiky sa vo voľnej prírode dožívajú 1-2roky, lebo majú veľa nepriaťeľov. Domáce králiky teda aj trpasličie sa  možu dožiť aj 8-10 rokov, niekedy až 12 rokov.

Tabuľka hmotností:

Králiky a ich vzťah k iným zvieratám

Králiky a morčatá si na seba zvyknú a často sa z nich stanú nerozluční priatelia.Treba však vedieť,že nekastrované samce králikov sa snažia niekedy s morčatmi páriť alebo ich niekedy hryzú.

Aj dobre vychované psy sa s králikmi znesú.NIKDY ich však samých nenechávať bez dozoru!Aj s mačkami si králik rozumie len ich nenechávajte bez dozoru.